Macaulay Culkin sedí vo svojom New Yorkskom apartmáne. Prichádza Paris Jackson.
– Počúvaj, Macaulay. Ja mám 100 miliónov na účte, ty máš 100 miliónov na účte, objednaj pizzu.
z rozhovoru s PM
To NIČ, ktoré je také, že sa dá chytiť do ruky
Keby to ktosi urobil,
že to nič chytí do ruky a ukáže ho
napríklad mne, keď som bol malý,
deťom v škole,
deťom niekde vonku –
Pozrite sem, toto je NIČ, vy banda, je to úplne nič 🙂
Lenže oni to pekne oblečú a postavia pred tabule
do obchodov a do výkladov
do kina
do cukrárne, do rádia, do auta
Je to nič, ktorému veria a ktoré posielajú ďalej
Je to nič, ktoré žiari a všetci za ním naťahujú ruky
Kramár, počúvaj, nič nič nič nič nič nič nič
Je to nič v najčistejšej forme
odviaž toho psa a on tu spraví taký bordel
zatiaľ čo milióny ľudí myslia na plné obrátky
a splachujú dole hajzlom hodiny života
nič je všade
vychádza z nich
alebo cez nich
zo mňa, cezo mňa
ešte 22 dní…
spúšťam odpočítavanie
3…2…1…0…
BOOOM a je to tuuu! EŠTE MENEJ
NEŽ Vôbec
niiiiiiiččččč
prosím nezabudni
pripomeň mi, prosím ťa,
že je to teraz.
ani Nový rok
ani pondelok, ani utorok
ani narodeniny ani meniny ani výročie
ani svadba ani zajtra
keď si oddýchnem
ani prázdniny ani voľný čas
ani smena (čo sa v skutočnosti píše zmena)
cez prestávku
keď vyzdraviem
raz
keď budem veľký
keď budem mať peniaze
popri škole
popri práci
pán Košťál dá znamenie kapele a ty dáš znamenie a on dá znamenie
a potom…
keď blablablabla, tak
POTOM…
Prišlo to veľmi rýchlo
vyskočilo to z klokana, ktorý bol trochu ako plameniak
bolo to krásne a udrelo ma to do tváre
zatiaľ čo som sa cítil trápne pred
študentmi na autobusovej zastávke
nerobím to naschvál – že klokan a plameniak,
len v sne sú proste veci,
ktoré nie sú normálne,
takto som to vnímal v tom sne –
Vyskočilo to z klokana a udrelo ma to do tváre a bolo to preč.
Od tej chvíle som sa pred tými chudákmi cítil ako kráľ
pretože mi závideli a ja som začal to niečo naháňať
ale naozaj zúfalo, pretože to bolo nádherné,
bolo to všetko,
viac než to som nič nepotreboval, nechcel,
tak som to cítil v tom sne
už som to nenašiel a ostali tam len autobusy a ľudia, čiže nič
to, že som nevedel, čo to je
to, že to neexistuje
kvôli tomu som to tak chcel
Je to veľmi smutné
je to smutnejšie než bežný smútok
všetky tie blbosti
čo musí človek počúvať
keď počuje ľudí rozprávať
všetky tie blbosti
prečo sa neuvoľnia a nehovoria niečo normálne
prečo musí byť prechádzka po tomto svete prechádzkou po hovnách
v melancholických filmoch a pesničkách navodzujúcich hlboké city, veľké emócie, grandiózne
sladké emócie
potom dobehnú, čo im chýba
a dakoho vinia, že im to chýba, lenže
keď rozprávajú, krvácajú mi uši, hnije mi v hlave mozog
je to nechutné proste