Iný strom

Vnútro toho obchodu bolo celé červené. Zobudil sa na to, že mu do dlane niekto vtisol zapaľovač, dvihol hlavu z predajného pultu a pretrel si oči: pred sebou videl otvorené okno a cez okno strom, na ktorom sedeli líšky a uprene naňho hľadeli. Na zapaľovač, čo mal teraz v dlani, nepozrel, ale ho stisol a vopchal do vačku. “Dobrý deň, ako sa máme?” to nejaký muž vošiel do jeho obchodu. “Výborne.” Nepozrel na zákazníka, stále pozeral cez okno na líšky na strome, dvihol sa a vyšiel pred obchod a stále sa díval na strom s líškami a díval sa a díval.
“Povedzte, je môj film už vyvolaný?”
“Ale kdeže.” Predavač nepozrel ani omylom na zákazníka. Hľadel na strom a odpovedal automaticky.
“Ale ten strom, ten už ste niekde videli, pravda?”
“Iste. Čo vám môžem ponúknuť?”
“Maličkosť, úplnú maličkosť. Viete, chcel by som…”
Predavač stál medzi dverami, pozeral na strom a ruky mal spojené za chrbtom. Kŕdeľ vtákov preletel veľmi blízko a sadli si na iný strom. Tretí strom začal horieť.
“Váš film ešte nie je vyvolaný.” Zákazník to však tušil, prišiel v skutočnosti pre niečo iné:
“Viete, vlastne som vám priniesol knihu. Je to…”
“Neuveríte, čo sa mi snívalo. Spal som tu, presne na tomto pulte,” náš predavač ukázal prstom na pult, na ktorom ešte pred chvíľou spal a zo stromu, ktorý horel, spadli prvé horiace konáre.
“Je to vlastne slovník. Taká mapa, dalo by sa povedať.”
“Nevravte. Takých kníh som tu už mal. Ale ukážte.”
“Som rád, že vás to zaujíma. Môj film, teda, keď ho vyvoláte, sú na ňom…”
Vtáci, ktorí sedeli na strome vedľa toho, čo horel, nervózne škriekali. “Už sa naň len vyšplhať. Už sa naň len vyšplhať a oddýchnuť si,” toto napadlo predavačovi. Na hrubom konári sedel a čítal si tú knihu. Písal sa v nej príbeh, ktorý mu pripomínal iný príbeh, ktorý už čítal alebo počul. V skratke v ňom šlo o to, že ten, kto držal v ruke zapaľovač, mohol hovoriť. Ohromne sa mu uľavilo, pretože si rozpomenul, že žena, ktorá mu vtisla do ruky zapaľovač, keď spal, pohladila mu vlasy a povedala, že sa vráti o týždeň. Bola to žena so slnečnými okuliarmi. Príbeh, ktorý čítal, sa začínal zamotávať a jeho vlastné problémy boli v túto chvíľu ďaleko. Dnes je deň a zajtra bude ďalší. Na toto myslel a bol spokojný.