máj 202020
 

Kráčal som a kráčal a hlas z čudného obchodu bez skiel, len s dierami dnu ma vytrhol:
– Dobre by vám padlo si chvíľu posedieť, nie?

Pozrel som ako zmrznutý a silný chlap v bielej zástere mi cez výklad bez skla podáva do ulice stoličku, nesie stolík a potom aj fľašu červeného vína s pohárom. Na stôl prestrie biely obrus a ja sa bojím, že ho zašpiním od vína. To nič. Necháva ma samého, zalezie späť do svojho obchodu. Sedím tu sedím, víno držím v ruke a pijem a ako zakláňam hlavu, aby som čo najlepšie sa napil, znovu vystrčí hlavu z toho svojho obchodu a spod fúzov mi hovorí:
– Vy predsa dobre viete, čo je tam hore, nie?

Pustil som sa znovu do kráčania a čím som bol bližšie rebríku, aký poznám z jednej spomienky z detstva, teda takom, ktorý vedie až na strechu, kde sa dá hrať, tým viac sa stmieva, tým je tma čiernejšia, na perách by som zas chcel cítiť aspoň kvapku toho červeného vína. Po schodoch sa mi ide dobre. Na ich konci je otvor do steny, kam aj vojdem a ľahnem si na okraj priepasti, ktorá je podo mnou. Podo mnou je priepasť a je tmavá, ale ja sa schúlim do klbka a ležím na tomto previse a cítim sa konečne v bezpečí a je mi sladko a sladko sa mi zaspáva.

máj 202020
 

– Bol to tento kôň, na ktorom som prišiel,
ukázal prstom na koniec chodby.
Prišiel tam, kde ukazoval
a sadol si
a zostal tam sedieť.

sep 112017
 

Macaulay Culkin sedí vo svojom New Yorkskom apartmáne. Prichádza Paris Jackson.
– Počúvaj, Macaulay. Ja mám 100 miliónov na účte, ty máš 100 miliónov na účte, objednaj pizzu.

z rozhovoru s PM

máj 132017
 

ide to na mňa ako vlna
ako čierne v mori
kam si sa nechcela pozerať
ide to na mňa

ide to na mňa ako čierne v mori

ako čierne v mojom srdci
ako čierne vo mne v celom
kam si sa nechcela pozerať

ide to na mňa ako vlna

okt 042016
 

chcela iba trochu šťastia,
ktoré sa vy bojíte mať
chcela sa len trochu nafetovať
zdá sa vám, že viete všetko o svete
možno vie niečo, čo vy neviete

okt 042016
 

To NIČ, ktoré je také, že sa dá chytiť do ruky

Keby to ktosi urobil,
že to nič chytí do ruky a ukáže ho
napríklad mne, keď som bol malý,
deťom v škole,
deťom niekde vonku –

Pozrite sem, toto je NIČ, vy banda, je to úplne nič 🙂

Lenže oni to pekne oblečú a postavia pred tabule
do obchodov a do výkladov
do kina
do cukrárne, do rádia, do auta

Je to nič, ktorému veria a ktoré posielajú ďalej
Je to nič, ktoré žiari a všetci za ním naťahujú ruky
Kramár, počúvaj, nič nič nič nič nič nič nič
Je to nič v najčistejšej forme

odviaž toho psa a on tu spraví taký bordel
zatiaľ čo milióny ľudí myslia na plné obrátky
a splachujú dole hajzlom hodiny života

nič je všade
vychádza z nich
alebo cez nich
zo mňa, cezo mňa

sep 062016
 

ešte 22 dní…
spúšťam odpočítavanie
3…2…1…0…
BOOOM a je to tuuu! EŠTE MENEJ
NEŽ Vôbec
niiiiiiiččččč

prosím nezabudni
pripomeň mi, prosím ťa,
že je to teraz.

ani Nový rok
ani pondelok, ani utorok
ani narodeniny ani meniny ani výročie
ani svadba ani zajtra
keď si oddýchnem
ani prázdniny ani voľný čas
ani smena (čo sa v skutočnosti píše zmena)
cez prestávku
keď vyzdraviem
raz
keď budem veľký
keď budem mať peniaze
popri škole
popri práci

pán Košťál dá znamenie kapele a ty dáš znamenie a on dá znamenie
a potom…

keď blablablabla, tak
POTOM…

Sen

sep 062016
 

Prišlo to veľmi rýchlo
vyskočilo to z klokana, ktorý bol trochu ako plameniak
bolo to krásne a udrelo ma to do tváre
zatiaľ čo som sa cítil trápne pred
študentmi na autobusovej zastávke

nerobím to naschvál – že klokan a plameniak,
len v sne sú proste veci,
ktoré nie sú normálne,
takto som to vnímal v tom sne –
Vyskočilo to z klokana a udrelo ma to do tváre a bolo to preč.

Od tej chvíle som sa pred tými chudákmi cítil ako kráľ
pretože mi závideli a ja som začal to niečo naháňať
ale naozaj zúfalo, pretože to bolo nádherné,
bolo to všetko,
viac než to som nič nepotreboval, nechcel,
tak som to cítil v tom sne

už som to nenašiel a ostali tam len autobusy a ľudia, čiže nič

to, že som nevedel, čo to je
to, že to neexistuje
kvôli tomu som to tak chcel

sep 022016
 

Je to veľmi smutné
je to smutnejšie než bežný smútok
všetky tie blbosti
čo musí človek počúvať
keď počuje ľudí rozprávať
všetky tie blbosti
prečo sa neuvoľnia a nehovoria niečo normálne

prečo musí byť prechádzka po tomto svete prechádzkou po hovnách

v melancholických filmoch a pesničkách navodzujúcich hlboké city, veľké emócie, grandiózne
sladké emócie
potom dobehnú, čo im chýba
a dakoho vinia, že im to chýba, lenže

keď rozprávajú, krvácajú mi uši, hnije mi v hlave mozog

je to nechutné proste

aug 142016
 

Páčilo sa vám
že je niekto škaredší
ako vy

cítili ste víťazstvo
bolo vám smiešne
upokojovalo vás to
že je niekto len
o kúsok hlúpejší
len o kúsok nešťastnejší
ako vy

Teraz je mŕtva
zas len o kúsok viac
ako vy